Náš kolega Juraj Cigáň nám poskytol časť svojej PhD práce, v ktorej sa venuje aj Supertriede. Ďakujeme za článok a impluzy, ktoré nám Juraj, ale aj ostatní kolegovia poskytujú. Pomáha nám to a veľmi si to vážime.
Inkluzívna edukácia a jej terapeutické účinky v prípade Supertriedy.
Inkluzívna edukácia, tak ako sa uskutočňuje v prípade Supertriedy (viac sa o nej dozviete z článku prof. Felixa na stránke Supertriedy), nadobúda ešte jeden rozmer, vyplývajúci z diskurzného charakteru projektu a aktivít s ním spojených. Sú to jej terapeutické účinky, ktoré sa prejavujú v procese vytvárania vzájomných vzťahov v detskom kolektíve a pozitívne vplývajú na rozvoj osobnosti dieťaťa.
Pre lepšie pochopenie vyššie uvedeného tvrdenia si pripomeňme, že podstatou Supertriedy (ako inkluzívnej edukácie vychádzajúcej z princípov tvorivej dramatiky) je poznávanie sveta hrou a umením a princípom zapojenie všetkých žiakov triedy (Felix, 2014; Cigáň, 2013a).
Hra je pre deti prirodzenou aktivitou, počas ktorej sa nachádzajú kdesi na polceste medzi fantáziou rozprávok a realitou života. Hoci prebieha len „akože“, venujú sa jej naplno a práve vďaka nej spoznávajú nielen „veľký“ svet naokolo, ale budujú si najmä svoj vlastný „malý“ svet, svet plný pocitov a fantázie, mikrosvet ich vlastného Ja (Cigáň, 2013a).
Poznávanie sveta umením je pre deti veľmi prirodzeným poznávaním (Mistrík, 2001, s. 429). Metaforický obraz skutočnosti, tak ako ho podáva umenie, je totiž blízky detskému vnímaniu sveta a takto získané poznatky sa potom ľahko a prirodzene stávajú súčasťou zážitkového sveta detí. Cez hudbu, maľbu, tanec, divadlo či čítanie kníh spoznávajú „veľký svet“, nachádzajú v ňom svoje miesto a uvedomujú si zároveň aj svoje vzťahy k ostatným ľuďom (Cigáň, 2013a).
Zapojenie všetkých žiakov do práce na projekte vtiahne deti do spoločného premýšľania, práca na spoločnom diele a na spoločnej úlohe ich zase núti k vedeniu dialógu, k argumentovaniu, k vyjednávaniu, ale súčasne v nich vytvára aj pocit spolupatričnosti a zmysel pre toleranciu a rešpektovanie názorov iných (Pupala, 2001, s. 216). Spoznávanie „veľkého sveta“ tak prestáva byť jeho jednoduchým opisom, ale stáva sa „spoločnou myšlienkovou tvorbou“, originálnou „detskou“ výpoveďou, v ktorej spolupráca znamená viac ako súperenie, v ktorej silnejší pomáhajú slabším a v ktorej byť dobrým sa vyplatí (Pupala, 2001, s. 216; Cigáň, 2013a).
Diskurzný charakter Supertriedy nás priam núti pozrieť na predchádzajúce riadky vo svetle diskurzného uvažovania.
Pripomeňme si jeho základné tézy, a to, že diskurzná prax je neustále utváraná činnosťou a charakter človeka je súčasťou aktivít, v ktorých sa angažuje (Harré – Gillet, 2001, s. 104). V súlade so závermi súčasnej neuropsychológie takisto predpokladáme, že ľudský (detský) mozog prejavuje adaptabilitu na podnety sociálneho prostredia, je tvarovaný skúsenosťou jednotlivca (Harré – Gillet, 2001, s. 142).
Hra ako prirodzená aktivita detí je spomenutou diskurznou praxou, ktorá je neustále utváraná činnosťou; v prípade Supertriedy je touto činnosťou pochopiteľne práca na hudobno-dramatickom projekte, ktorý deti spoločne so svojím učiteľom pripravujú. Polyestetický charakter projektu a organizujúca sila hry ako najkomplexnejšej a najprirodzenejšej formy (komunikačnej, diskurznej) aktivity detí potom bezpochyby ovplyvňujú spôsob, akým sú v mozgu nastavené funkcie „informačného spracovania“, ktoré potom deti využívajú v rôznych úlohách, častokrát „veľmi odťažitých od pôvodnej diskurznej činnosti, aj keď sa táto podieľala na ich vytvorení“ (Harré – Gillet, 2001, s. 110). Detský mozog sa tak vďaka angažovaniu sa detí v rôznych činnostiach dokáže sám „programovať“ pre úlohy, ktoré práve musí riešiť (Eliot, 2000. s. 8).
Takisto poznávanie sveta cez umenie je pre deti veľmi prirodzeným poznávaním (Mistrík, 2001, s. 429). Metaforický obraz skutočnosti, tak ako ho podáva umenie, je blízky detskému vnímaniu sveta, informácie o svete totiž „nie sú v umení triedené podľa formálnych kategórií, ani podľa abstraktných kritérií“, „nemusia sa zložito transformovať z racionálne skonštruovaných schém do živej a praktickej skúsenosti – sú v tejto podobe podávané okamžite“ (Mistrík, 2001, s. 429), čo vyhovuje prirodzenému neuropsychologickému vývinu detí. Projekt, ktorý si tvoria deti samy, si potom organizujú a menia nie podľa abstraktných a formálnych princípov sveta dospelých, resp. sveta vedy, ale podľa zákonitostí svojich pocitov a predstáv, čo takisto korešponduje s predpokladom diskurznej psychológie, že ľudská „kognícia neodráža teoretické či formálne podobnosti medzi objektmi, ale skôr spôsoby, akými tieto objekty vystupujú v diskurzných kontextoch“ (Harré – Gillet, 2001, s. 116).
Zapojenie všetkých žiakov triedy do projektu zase vytvára spomínaný kontext, vo vnútri ktorého sa tvaruje diskurzný význam. Keďže každé dieťa je účastníkom komunikačných aktivít, ako aj praktických činností triedneho spoločenstva, porozumenie svetu i sebe samému je potom spoločnou konštruktívnou aktivitou. Dôležitou súčasťou interpretačného rámca sa tak stáva diskurz, ktorý si deti spoločne vytvárajú (Cigáň, 2013b). Originálnym spôsobom upravené (prispôsobené autormi projektu) princípy tvorivej dramatiky navyše umožňujú premiestniť dieťa zo slabších diskurzných pozícií do silnejších, napr. z vedľajšej úlohy do hlavnej. Ak dieťa príde do styku s diskurzom, ktorý mu poskytne nové možnosti ponímania seba, ak nadviaže vzťah, v ktorom môže novú subjektivitu artikulovať, zmení to štruktúru jeho subjektivity, zmení to jeho osobnosť. Aj tzv. „slabé“ deti zrazu v sebe objavujú nové, doteraz nepoznané vlastnosti a schopnosti, o ktorých pred tým nevedeli ani ony samy, ale ani ich spolužiaci a učitelia (Felix, 2014).
Práve táto premena „slabých“ žiakov v triede na „silných“, ktorá je súčasťou (následkom i príčinou) vytvárania si kvalitatívne nových (lepších) vzťahov medzi deťmi v rámci triedy, ale i medzi triedou a pedagógmi, tvorí podstatu terapeutického účinku Supertriedy.
Použitá literatúra:
CIGÁŇ, Juraj: Malý veľký svet Supertriedy. In: Učiteľské noviny 35. 2013a.
CIGÁŇ, Juraj: Supertrieda a jej využitie v školskom prostredí. In: Učiteľské noviny 35. 2013b.
ELIOT, Lise: What’s Going on in There? How the Brain and Mind Develop in the First Five Years of Life. Random House LLC, 2001.
FELIX, Belo: Supertrieda – projekt inkluzívnej edukácie. [cit. 2014. 04. 29.] Dostupné na internete: https://supertrieda.com/2014/05/09/profesor-belo-felix-supertrieda-projekt-inkluzivnej-edukacie/
HARRÉ, Rom – GILLETT, Grant R.: Diskurz a myseľ. Úvod do diskurzívnej psychológie. (Preklad: Oľga Berecká a Jana Plichtová.) Bratislava: Iris 2001.
MISTRÍK, Erich: Umenie a deti. In: Předškolní a primární pedagogika. Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 2001, s. 425 – 445.
PUPALA, Branislav: Teórie učenia a ich odraz v poňatí vyučovania. In: Předškolní a primární pedagogika. Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 2001, s. 179 – 217.
Supertrieda 