Prof. Belo Felix je jeden z kľúčových garantov projektu Supertrieda. Je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej hudobnej pedagogiky, rovnako ako aj hudobno-dramatického vyučovania. Je špičkový odborník, ale aj skvelý človek, ktorý rád a kedykoľvek poradí a veľmi otvorene a pritom s veľkou dávkou pochopenia komentuje výkony všetkých účinkujúcich, s jasným cieľom ich motivovať k zlepšovaniu sa.
Prinášame krátke hodnotenie Prof. Bela Felixa k Supertriede:
Supertrieda – projekt inkluzívnej edukácie .
Supertrieda bol projekt pôvodne určený na aktivizáciu detí základných škôl najmä v hudobnej výchove. No už od začiatku obsahoval implicitne prvky, ktoré presahovali toto pomerne úzke vymedzenie. Pokiaľ si kolektív triedy spolu so svojím učiteľom mal pripraviť na súťažné vystúpenie svoj vlastný hudobno-dramatický projekt a prezentovať sa s ním na verejnosti, musel popri hudbe zohľadňovať ďalšie aspekty a rozvíjať jazykové zručnosti (vymyslenie príbehu, jeho jazyková a štylistická úprava), výtvarné zručnosti (kostýmy, scéna, svetlá), pohybové zručnosti (scénický tanec, pohyb na javisku), komunikačné zručnosti (komunikácia detí medzi sebou ale aj s publikom). Ukázalo sa však, že pre samotné deti aj ich učiteľky/ učiteľov boli okrem týchto aspektov, ktoré v sebe nesie scénická produkcia, vzniká tu niečo kvalitatívne nové – nové vzťahy v rámci kolektívu triedy. Deti boli zrazu medzi sebou a súčasne ako celok aj so svojimi pedagógmi spojení spoločným cieľom (tým bol projekt, ktorý môžu prezentovať na verejnosti), spoločnými zážitkami, objavovaním doteraz nepoznaných vlastností samých seba, svojich spolužiakov, svojich učiteľov. V tom a naplno manifestovala idea, s ktorou Supertrieda so škôl prišla: idea vzájomnej spolupráce, zodpovednosti, zdieľania, pričom z tejto spolupráce nebol nikto vylúčený. Účasť všetkých detí bez výnimky bola dokonca podmienkou.
Supertrieda sa tak napojila – bez toho, aby to bombasticky ohlasovala – na najprogresívnejší trend, na inkluzívnu edukáciu. Jej prioritnou zásadou je prijímanie každého človeka bez výnimky, uznanie, že každý sa svojou mierou môže zúčastniť na zlepšovaní nášho sveta. Pravdaže, inklúziu pritom chápeme v širokom zmysle slova: nejde tu len o integráciu detí s nejakým postihom medzi zdravých, ale aj o integráciu tzv. „netalentovaných“ detí, detí, ktoré nikdy verejne nevystupovali, ktoré boli okolím často vylučované z hier, lebo priťahovali prehry, zo spievania, lebo spievali falošne, z verejného vystupovania, lebo aj tak všetko pokazili…
Princípy inkluzívnej edukácie sa plne uplatňujú aj v Supertriede, pravdaže, čerpala ich z iných zdrojov – z tvorivej dramatiky. To však nie je dôležité. Podstatná je skutočnosť, že sa v Supertriede uplatňujú všetky dominujúce princípy inklúzie:
princíp heterogénnosti (spájanie rôznorodých detí s rôznymi predpokladmi, rôznym stupňom sebauplatnenia, rôznymi ambíciami – a to všetko s cieľom zrealizovať to, čo si samy vymysleli);
princíp kooperácie (keď je každý rovnako dôležitý – premiant triedy i ten, kto len ťažko prechádza z ročníka do ročníka… )
princíp transdisciplinarity (projekt má polyestetický charakter, integruje v sebe kognitívne, socioafektívne i psychomotorické ciele; deti so širokospektrálnymi záujmami a vlohami rovnako ako deti s úzko vymedzenými schopnosťami, o ktorých pred tým nevedeli ony samy, ale ani ich spolužiaci a učitelia…);
princíp individualizácie (každý má v projekte svoje nezastupiteľné miesto, nikto nie je sólistom, „hviezdou“, nikto netvorí iba „krovie“. Výsledkom je jednota v jedinečnosti, pestrosť ako farby na palete maliara…);
princíp aktívneho poznávania (hlavné zameranie projektov je síce každý rok dané, ale jeho tematizáciu určujú deti spolu s pedagógom. Nie je to nacvičovanie zvonku prinesených scenárov, memorovanie a reprodukcia cudzích myšlienok, ale vyjadrovanie svojich názorov, tvorba dialógov, textov piesní, spolupráca pri vzniku a zvukovej podobe piesní. Pritom učiteľ je rovnocenným členom, ktorý aktivizuje, motivuje, citlivo usmerňuje: Primus inter pares – prvý medzi rovnými);
princíp ucelenosti (projekt Supertrieda rozvíja kognitívnu oblasť, neostáva však pri nej, ako to často robí škola. Deti sa učia vyjadriť svoje pocity, prežívať vzťahy a konflikty „na nečisto“ a pripravujú sa tak na skutočný život. Tým, že robia všetko spolu, sa socializujú, vytvárajú si novú kvalitu vzťahov medzi sebou, mení sa i – pôvodne často antagonický – vzťah učiteľ x žiak…)
Na základe skúseností v doterajších ročníkoch Supertriedy (ktorá sa medzitým rozšírila i do stredných škôl a prekročila aj hranice Slovenska) môžeme povedať, že práve vytvorenie si kvalitatívne iných vzťahov medzi deťmi i medzi triedou a pedagógmi je to, čo deti i učitelia/ učiteľka najviac oceňujú, čo v nich zanechalo najhlbší dojem.
Preto považujem projekt Supertrieda za moderný, multifunkčný prostriedok na skvalitnenie školskej i mimoškolskej edukácie.
prof. Mgr. Belo Felix, PhD.
spolugarant projektu
Banská Bystrica, 29. apríla 2014
Supertrieda 